303
úprav
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta''' (SBSSJ / СБССЙ) (ukr. ''Братство традиціоналістів Святого Йосафата'') alebo neoficiálne '''Tradicionalistické bratstvo sv. Jozafáta''' sídli v ľvovskej mestskej štvrti Riasne na západnej Ukrajine a je združením tradicionalistických kňazov a seminaristov pridružených ku [[Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX)|Kňazskému bratstvu sv. Pia X. (FSSPX)]]. Jeho zakladateľom sa v roku 2000 stal kňaz [[Vasiľ Kovpak (Василь Ковпак)|Vasiľ Kovpak]] (Василь Ковпак), ktorý používa aj latinizované meno Bazil. Na formácii seminaristov sa stále sčasti podieľajú aj kňazi [[Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX)|Bratstva svätého Pia X.]], najmä tí z Poľska. | '''Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta''' (SBSSJ / СБССЙ) (ukr. ''Братство традиціоналістів Святого Йосафата'') alebo neoficiálne '''Tradicionalistické bratstvo sv. Jozafáta''' sídli v ľvovskej mestskej štvrti Riasne na západnej Ukrajine a je združením tradicionalistických kňazov a seminaristov pridružených ku [[Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX)|Kňazskému bratstvu sv. Pia X. (FSSPX)]]. Jeho zakladateľom sa v roku 2000 stal kňaz [[Vasiľ Kovpak (Василь Ковпак)|Vasiľ Kovpak]] (Василь Ковпак), ktorý používa aj latinizované meno Bazil. Na formácii seminaristov sa stále sčasti podieľajú aj kňazi [[Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX)|Bratstva svätého Pia X.]], najmä tí z Poľska. | ||
Pri bratstve pôsobí aj komunita gréckokatolíckych rehoľných sestier svätého Bazila, ktoré boli v roku 1995 prinútené opustiť Rád sestier sv. Bazila Veľkého (Ordo Sancti Basilii Magni) „kvôli ich ‚tradicionalistickému‘ presvedčeniu“<ref>Stéphanie Mahieu and Vlad Naumescu (2008), Churches In-between: Greek Catholic Churches in Postsocialist Europe, Halle Studies in the Anthropology of Eurasia. LIT Verlag Münster, 2008, str. 165. ISBN 978-3-8258-9910-3.</ref>. Tradicionalistické sestry sv. Bazila dnes sídlia v dome blahoslaveného Mikolaja Čarneckyjho (Миколай Чарнецький), člena byzantskej časti rádu Redemptoristov, do ktorého sa uchýlil po prepustení z Gulagu. Izba, v ktorej páter Mikolaj zomrel, dnes slúži ako kaplnka ženského konventu.<ref>A Convent for Tradition in the Ukraine webová stránka Transalpine Redemptorists, ktorí sa zjednotili so Sv. Stolicou v r. 2009. Archivované 13. januára 2008 prostredníctvom Wayback Machine.</ref> | Pri bratstve pôsobí aj komunita gréckokatolíckych rehoľných sestier svätého Bazila, ktoré boli v roku 1995 prinútené opustiť [[Rád sestier sv. Bazila Veľkého (Ordo Sancti Basilii Magni)]] „kvôli ich ‚tradicionalistickému‘ presvedčeniu“<ref>Stéphanie Mahieu and Vlad Naumescu (2008), Churches In-between: Greek Catholic Churches in Postsocialist Europe, Halle Studies in the Anthropology of Eurasia. LIT Verlag Münster, 2008, str. 165. ISBN 978-3-8258-9910-3.</ref>. Tradicionalistické sestry sv. Bazila dnes sídlia v dome blahoslaveného [[Mikolaj Čarneckyj (Миколай Чарнецький)|Mikolaja Čarneckyjho (Миколай Чарнецький)]], člena byzantskej časti rádu Redemptoristov, do ktorého sa uchýlil po prepustení z Gulagu. Izba, v ktorej páter Mikolaj zomrel, dnes slúži ako kaplnka ženského konventu.<ref>A Convent for Tradition in the Ukraine webová stránka Transalpine Redemptorists, ktorí sa zjednotili so Sv. Stolicou v r. 2009. Archivované 13. januára 2008 prostredníctvom Wayback Machine.</ref> | ||
Je potrebné rozlišovať medzi SBSSJ a starším Baziliánskym rádom sv. Jozafáta, ktorého členom bol aj blahoslavený slovenský biskup Pavol Peter Gojdič, a ktorého presné označenie je Rád svätého Bazila Veľkého (O.S.B.M. – lat. Ordo Sancti Basilii Magni, ČSVV – Čin svjatoho Vasilija Velikoho). Takisto je potrebné odlišovať SBSSJ od Spoločnosti sv. Bazila Veľkého, ktorú v r. 2009 založili nitrianski novokňazi, ktorí exkomunikovali slovenských biskupov a priklonili sa k tzv. „dohnalovcom“, teda vstúpencom Eliáša Antonína Dohnala, ktorý založil v roku 2008 Ukrajinskú gréckokatolícku pravovernú cirkev. Naproti tomu, SBSSJ zavrhuje konklávizmus i sedesvakantizmus. | |||
Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta má dnes farské kaplnky po celej Ukrajine, svoj vlastný gréckokatolícky seminár, kláštor a spoločenstvo kňazov a rehoľných sestier. Biskupi FSSPX zabezpečujú všetky druhy kňazských svätení pre SBSSJ výlučne v tradičnom rímskom ríte, zatiaľ čo vysvätení kňazi následne slávia výlučne gréckokatolícku liturgiu sv. Jána Zlatoústeho rusínskej proviniencie v staroslovenčine. | |||
Pre svojich veriacich zabezpečujú podľa svojich internetových stránok neporušenú ukrajinskú „svätú unijnú gréckokatolícku tradíciu“ – narážajúc tak na tzv. „Užhorodskú úniu“. Tá bola pokusom o obnovenie plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii a Rímskokatolíckou cirkvou po predchádzajúcom neúspešnom pokuse z r. 1614 uskutočnenom v Krásnom Brode, v dedinke pri Medzilaborciach zvanej tiež „rusínsky Devín“. Užhorodská únia bola uzavretá 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 pravoslávnych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič. | |||
Ukrajinskí kňazi byzantského obradu požadovali zachovanie „gréckych obradov“, práva voliť biskupa s potvrdením Svätej stolice a priznanie výsad katolíckeho duchovenstva. | |||
Užhorodská únia bola oficiálne potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom – ostrihomským arcibiskupom Lippayom a v septembri celokrajinskou synodou biskupov v Trnave. Napriek prísľubom ale neboli podmienky únie naplnené – právo voliť biskupa sa uplatnilo len raz (pri voľbe Petra Partenija Petroviča v r. 1651), zrovnoprávnenie kléru sa uskutočnilo až po r. 1692, keď cisár Leopold I. zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. | |||
Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta sa okrem snáh o obnovu tradičného katolicizmu na Ukrajine venuje vo svojom apoštoláte zvláštnu pozornosť na obrátenie Ruska. Aj preto sú zasvätení Panne Márii Fatimskej. | |||
Ich hlavným patrónom je však svätý hieromučeník Jozafát, polocký arcibiskup, ktorého sviatok slávi gréckokatolícka cirkev 12. novembra. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh súdi“. | |||
== I. Svätá únia a vznik gréckokatolíckej cirkvi<ref>Sirotný, J.: Dejiny súčasnej krízy v Cirkvi (10. časť), 18. 1. 2013. In: Dielňa sv. Jozefa.</ref> == | == I. Svätá únia a vznik gréckokatolíckej cirkvi<ref>Sirotný, J.: Dejiny súčasnej krízy v Cirkvi (10. časť), 18. 1. 2013. In: Dielňa sv. Jozefa.</ref> == | ||