303
úprav
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Pri bratstve pôsobí aj komunita gréckokatolíckych rehoľných sestier svätého Bazila, ktoré boli v roku 1995 prinútené opustiť [[Rád sestier sv. Bazila Veľkého]] „kvôli ich ‚tradicionalistickému‘ presvedčeniu“<ref>Stéphanie Mahieu and Vlad Naumescu (2008), Churches In-between: Greek Catholic Churches in Postsocialist Europe, Halle Studies in the Anthropology of Eurasia. LIT Verlag Münster, 2008, str. 165. ISBN 978-3-8258-9910-3.</ref>. Tradicionalistické sestry sv. Bazila dnes sídlia v dome blahoslaveného [[Mikolaj Čarneckyj (Миколай Чарнецький)|Mikolaja Čarneckyjho (Миколай Чарнецький)]], člena byzantskej časti rádu Redemptoristov, do ktorého sa uchýlil po prepustení z Gulagu. Izba, v ktorej páter Mikolaj zomrel, dnes slúži ako kaplnka ženského konventu.<ref>A Convent for Tradition in the Ukraine webová stránka Transalpine Redemptorists, ktorí sa zjednotili so Sv. Stolicou v r. 2009. Archivované 13. januára 2008 prostredníctvom Wayback Machine.</ref> | Pri bratstve pôsobí aj komunita gréckokatolíckych rehoľných sestier svätého Bazila, ktoré boli v roku 1995 prinútené opustiť [[Rád sestier sv. Bazila Veľkého]] „kvôli ich ‚tradicionalistickému‘ presvedčeniu“<ref>Stéphanie Mahieu and Vlad Naumescu (2008), Churches In-between: Greek Catholic Churches in Postsocialist Europe, Halle Studies in the Anthropology of Eurasia. LIT Verlag Münster, 2008, str. 165. ISBN 978-3-8258-9910-3.</ref>. Tradicionalistické sestry sv. Bazila dnes sídlia v dome blahoslaveného [[Mikolaj Čarneckyj (Миколай Чарнецький)|Mikolaja Čarneckyjho (Миколай Чарнецький)]], člena byzantskej časti rádu Redemptoristov, do ktorého sa uchýlil po prepustení z Gulagu. Izba, v ktorej páter Mikolaj zomrel, dnes slúži ako kaplnka ženského konventu.<ref>A Convent for Tradition in the Ukraine webová stránka Transalpine Redemptorists, ktorí sa zjednotili so Sv. Stolicou v r. 2009. Archivované 13. januára 2008 prostredníctvom Wayback Machine.</ref> | ||
[[Súbor:Bratstvo-sv-jozafata vysviacka-knazov alfonso-de-galarreta 2019.jpg|vľavo|náhľad|''Vysviackou dvoch novokňazov biskupom Alfonsom de Galarreta, FSSPX v r. 2019 sa počet kňazov bratstva zvýšil na 21. Zdroj: fsspx.news'']] | |||
Je potrebné rozlišovať medzi SBSSJ a starším '''Baziliánskym rádom sv. Jozafáta''', ktorého členom bol aj blahoslavený slovenský biskup [https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Petro_Gojdi%C4%8D Pavol Peter Gojdič], a ktorého presné označenie je '''Rád svätého Bazila Veľkého''' (O.S.B.M. – lat. ''Ordo Sancti Basilii Magni'', ČSVV – ''Čin svjatoho Vasilija Velikoho''). Takisto je potrebné odlišovať SBSSJ od Spoločnosti sv. Bazila Veľkého, ktorú v r. 2009 založili nitrianski novokňazi, ktorí exkomunikovali slovenských biskupov a priklonili sa k tzv. „dohnalovcom“, teda vstúpencom Eliáša Antonína Dohnala, ktorý založil v roku 2008 Ukrajinskú gréckokatolícku pravovernú cirkev. Naproti tomu, SBSSJ zavrhuje konklávizmus i sedesvakantizmus. | Je potrebné rozlišovať medzi SBSSJ a starším '''Baziliánskym rádom sv. Jozafáta''', ktorého členom bol aj blahoslavený slovenský biskup [https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Petro_Gojdi%C4%8D Pavol Peter Gojdič], a ktorého presné označenie je '''Rád svätého Bazila Veľkého''' (O.S.B.M. – lat. ''Ordo Sancti Basilii Magni'', ČSVV – ''Čin svjatoho Vasilija Velikoho''). Takisto je potrebné odlišovať SBSSJ od Spoločnosti sv. Bazila Veľkého, ktorú v r. 2009 založili nitrianski novokňazi, ktorí exkomunikovali slovenských biskupov a priklonili sa k tzv. „dohnalovcom“, teda vstúpencom Eliáša Antonína Dohnala, ktorý založil v roku 2008 Ukrajinskú gréckokatolícku pravovernú cirkev. Naproti tomu, SBSSJ zavrhuje konklávizmus i sedesvakantizmus. | ||
Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta má dnes farské kaplnky po celej Ukrajine, svoj vlastný gréckokatolícky seminár, kláštor a spoločenstvo kňazov a rehoľných sestier. Biskupi FSSPX zabezpečujú všetky druhy kňazských svätení pre SBSSJ výlučne v tradičnom rímskom ríte, zatiaľ čo vysvätení kňazi následne slávia výlučne gréckokatolícku liturgiu sv. Jána Zlatoústeho rusínskej proviniencie v staroslovenčine. | Kňazské bratstvo svätého hieromučeníka Jozafáta má dnes farské kaplnky po celej Ukrajine, svoj vlastný gréckokatolícky seminár, kláštor a spoločenstvo kňazov a rehoľných sestier. Biskupi FSSPX zabezpečujú všetky druhy kňazských svätení pre SBSSJ výlučne v tradičnom rímskom ríte, zatiaľ čo vysvätení kňazi následne slávia výlučne gréckokatolícku liturgiu sv. Jána Zlatoústeho rusínskej proviniencie v staroslovenčine. | ||
[[Súbor:Krasny-brod monastier-zostupenia-ducha-svateho.jpg|vľavo|náhľad|''Dnešné ruiny Monastieru Zostúpenia Ducha Svätého, v ktorom mala byť uzavretá krásnobrodská únia. Zdroj: Teslaton, sk.wikipedia.org'']] | |||
Pre svojich veriacich zabezpečujú podľa svojich internetových stránok neporušenú ukrajinskú „svätú unijnú gréckokatolícku tradíciu“ – narážajúc tak na tzv. „Užhorodskú úniu“. Tá bola pokusom o obnovenie plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii a Rímskokatolíckou cirkvou po predchádzajúcom neúspešnom pokuse z r. 1614 uskutočnenom v Krásnom Brode, v dedinke pri Medzilaborciach zvanej tiež „rusínsky Devín“. Užhorodská únia bola uzavretá 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 pravoslávnych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič. | Pre svojich veriacich zabezpečujú podľa svojich internetových stránok neporušenú ukrajinskú „svätú unijnú gréckokatolícku tradíciu“ – narážajúc tak na tzv. „Užhorodskú úniu“. Tá bola pokusom o obnovenie plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii a Rímskokatolíckou cirkvou po predchádzajúcom neúspešnom pokuse z r. 1614 uskutočnenom v Krásnom Brode, v dedinke pri Medzilaborciach zvanej tiež „rusínsky Devín“. Užhorodská únia bola uzavretá 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 pravoslávnych kňazov (z celkového počtu asi 600 kňazov celej Mukačevskej eparchie) a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič. | ||