Pracovné Mt 20

Zo stránky WikiTradi
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambiguation.svg
Článok Pracovné Mt 20 je pracovná verzia slúžiaca na úpravu gramatiky a štylistiky starého prekladu nachádzajúceho sa v zamknutej predlohe.
Zamknutú predlohu vyhľadajte tu. Pri editácii postupujte podľa tohto návodu.

Evanjelium podľa Matúša: 20. hlava[upraviť | upraviť zdroj]

O robotníkoch vo vinici; predpovedanie smrti Ježišovej; prosba matky Zebedejovcov; uzdravenie dvoch slepých.

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici[1][upraviť | upraviť zdroj]

1[upraviť | upraviť zdroj]

Podobné[2] je kráľovstvo nebeské človeku hospodárovi, ktorý vyšiel včas ráno najať robotníkov do svojej vinice.

2[upraviť | upraviť zdroj]

A keď sa zjednal s robotníkmi po desiatniku[3] na deň, poslal ich do svojej vinice.

3[upraviť | upraviť zdroj]

I vyšiel okolo tretej[4] hodiny, a videl iných postávať záhaľčivo na trhovisku[5][6],

4[upraviť | upraviť zdroj]

a riekol im: „Iďte i vy do mojej vinice, a čo bude spravodlivé, dám vám.“

5[upraviť | upraviť zdroj]

A oni odišli. Tu opäť vyšiel okolo šiestej a deviatej hodiny a učinil podobne.

6[upraviť | upraviť zdroj]

Ale i okolo jedenástej vyšiel a našiel iných postávať a riekol im: „Čo tu postávate celý deň záhaľčivo?“

7[upraviť | upraviť zdroj]

Riekli mu: „Keď nás nikto nenajal.“ Riekol im: „Iďte i vy do mojej vinice.“

8[upraviť | upraviť zdroj]

A keď sa zvečerilo, riekol pán vinice svojmu dvorskému[7]: „Zavolaj robotníkov a vydaj im mzdu, počnúc od posledných až po prvých.“

9[upraviť | upraviť zdroj]

Keď teda prišli tí, ktorí boli okolo jedenástej došli, dostali po jednom desiatniku.[8]

10[upraviť | upraviť zdroj]

Ale ako prišli i prví, tí domnievali sa, že dostanú viac, avšak i oni dostali po jednom desiatniku.

11[upraviť | upraviť zdroj]

Čo keď prijali, šomrali na hospodára

12[upraviť | upraviť zdroj]

a riekli: „Títo poslední robili jednu hodinu, a učinil si ich rovnými nám, čo sme znášali ťarchu dňa i horúčosť.“[9]

13[upraviť | upraviť zdroj]

Ale on odpovedal jednému z nich a riekol: „Priateľu, nerobím ti krivdy. Či si sa nezjednal so mnou za desiatnik?

14[upraviť | upraviť zdroj]

Vezmi si, čo je tvoje, a iď; no chcem dať i tomuto poslednému toľko, koľko tebe.

15[upraviť | upraviť zdroj]

Alebo nesmiem[10] urobiť, čo chcem? Či tvoje oko je ničomné[11], preto, že ja som dobrý?“

16[upraviť | upraviť zdroj]

Tak budú poslední prvými a prví poslednými.[12] Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.

Tretia predpoveď utrpenia[13][upraviť | upraviť zdroj]

17[upraviť | upraviť zdroj]

A keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema[14], vzal si dvanásť učeníkov nabok[15] a hovoril im:

18[upraviť | upraviť zdroj]

Hľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka vydaný bude kniežaťom kňazským a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť,

19[upraviť | upraviť zdroj]

a vydajú ho pohanom, aby bol posmievaný a bičovaný a ukrižovaný, a tretieho dňa zase vstane z mŕtvych.

Žiadosť matky Zebedejových synov[upraviť | upraviť zdroj]

20[upraviť | upraviť zdroj]

Vtedy pristúpila k nemu matka synov Zebedejových[16] so svojimi synmi, klaňala sa mu a prosila čosi[17] od neho.

21[upraviť | upraviť zdroj]

Ktorý riekol jej: Čo chceš?[18] Hovorila mu: Povedz[19], nech títo dvaja moji synovia sedia vedľa teba, jeden zprava a druhý zľava, vo tvojom kráľovstve[20].

22[upraviť | upraviť zdroj]

Ježiš ale odpovedal a riekol: Neviete, čo pýtate[21]. Môžete piť kalich[22], ktorý ja budem piť? Riekli mu: Môžeme.

23[upraviť | upraviť zdroj]

Povedal im: Kalich môj síce budete piť; avšak dať vám sedieť zprava alebo zľava vedľa mňa neprináleží mne, lež ktorým to prihotovil môj Otec.

Predstavení majú slúžiť[upraviť | upraviť zdroj]

24[upraviť | upraviť zdroj]

Keď to počuli desiati, mrzeli sa na tých dvoch bratov.[23]

25[upraviť | upraviť zdroj]

Ale Ježiš povolal ich k sebe a hovoril: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a tí, ktorí sú veľmožmi, prevádzajú moc nad nimi.[24]

26[upraviť | upraviť zdroj]

Nie tak to bude medzi vami; lež ktokoľvek bude chcieť byť väčším[25] medzi vami, nech je vaším posluhom;

27[upraviť | upraviť zdroj]

a kto bude chcieť byť prvým medzi vami, bude vaším sluhom.

28[upraviť | upraviť zdroj]

Tak, ako i Syn človeka neprišiel dať si posluhovať, lež posluhovať a dať svoju dušu na vykúpenie za mnohých.[26]

Uzdravenie slepých pri Jerichu[27][upraviť | upraviť zdroj]

29[upraviť | upraviť zdroj]

A keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup.

30[upraviť | upraviť zdroj]

A hľa, dvaja slepí sediaci pri ceste počuli, že Ježiš ide tade, nuž kričali a riekli: Pane, smiluj sa nad nami! Synu Dávidov!

31[upraviť | upraviť zdroj]

Ale zástup okríkal ich, aby mlčali. No oni tým viac kričali a riekli: Pane, smiluj sa nad nami! Synu Dávidov!

32[upraviť | upraviť zdroj]

Tu postál Ježiš a zavolal ich a riekol: Čo chcete, aby som vám spravil?

33[upraviť | upraviť zdroj]

Riekli mu: Pane, aby sa nám oči otvorily.

34[upraviť | upraviť zdroj]

I sľutoval sa nad nimi Ježiš, dotkol sa im očú, a ihneď videli a nasledovali ho.

Ďalšie hlavy z Evanjelia podľa Matúša[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie pracovné verzie: Pracovné Mt 1, Pracovné Mt 2, Pracovné Mt 3, Pracovné Mt 4, Pracovné Mt 5, Pracovné Mt 6, Pracovné Mt 7, Pracovné Mt 8, Pracovné Mt 9, Pracovné Mt 10, Pracovné Mt 11, Pracovné Mt 12, Pracovné Mt 13, Pracovné Mt 14, Pracovné Mt 15, Pracovné Mt 16, Pracovné Mt 17, Pracovné Mt 18, Pracovné Mt 19, Pracovné Mt 20, Pracovné Mt 21, Pracovné Mt 22, Pracovné Mt 23, Pracovné Mt 24, Pracovné Mt 25, Pracovné Mt 26, Pracovné Mt 27, Pracovné Mt 28

Ďalšie zamknuté predlohy: Mt 1, Mt 2, Mt 3, Mt 4, Mt 5, Mt 6, Mt 7, Mt 8, Mt 9, Mt 10, Mt 11, Mt 12, Mt 13, Mt 14, Mt 15, Mt 16, Mt 17, Mt 18, Mt 19, Mt 20, Mt 21, Mt 22, Mt 23, Mt 24, Mt 25, Mt 26, Mt 27, Mt 28

Vysvetlivky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [SúP]: Podobenstvo učí, že spása je Božím darom. Boh ju dá tým, čo v kresťanskom povolaní vydržia až do konca, bez ohľadu na čas obrátenia.
  2. Gr.: Lebo podobné je. To podobenstvo má slúžiť za vysvetlenie posledného verša v predošlej hlave. „Mnohí však prví budú poslednými a poslední prvými.“
  3. Desiatnik platil asi 80-84 hal., to bol bežný plat nádenníkov v tom čase.
  4. U Židov pracovalo sa od 6. hodiny ráno až do 6. hodiny večer. Ale hodiny počitovaly sa od šiestej do šiestej, tak že ráno o 6. počala sa prvá hodina, nasledovne tretia hodina u Židov zodpovedala našej deviatej, šiesta dvanástej, deviata našej tretej popoludní; jedenásta našej piatej pred večerom.
  5. [StP]: na tržišti;
  6. Na námestí stáli robotníci a čakali, kým ich nájmu.
  7. [Ed.]: Dvorský, dvormajster je hospodársky správca, zamestnanec panstva.
  8. Gr.: A tí, ktorí prišli okolo jedenástej hodiny, dostali po desiatniku. Akiste usilovnejšie a lepšie pracovali, než tí prví.
  9. Gr.: ťarchu a horúčosť dňa. Horúčosť je ovzdušie s vysokou teplotou vzduchu, horúce počasie, povetrie; horúčava, páľava.
  10. Gr.: Nesmiem so svojím urobiť, čo chcem?
  11. Závistné.
  12. [SúP]: Podobenstvo učí, že spása je Božím darom. Boh ju dá tým, čo v kresťanskom povolaní vydržia až do konca, bez ohľadu na čas obrátenia.
  13. [SúP]: Mk 10, 32–34; Lk 18, 31–33. Ježiš tretí raz predpovedá svoje umučenie, a to omnoho podrobnejšie.
  14. Jeruzalem leží na výšine, cesta viedla hore, preto sa hovorí, že: vystupoval do Jeruzalema. Toto bola jeho posledná cesta na sviatky veľkonočné.
  15. [StP]: postrane
  16. Boli to: Jakub a Ján, a matka vraj Salome.
  17. Nechcela to riecť pred ostatnými apoštolmi, okúňala sa.
  18. P. Ježiš prinútil ju povedať to verejne.
  19. Káž.
  20. Kráľovstvo Messiášovo predstavovali si, jako dŕžavu zemskú.
  21. Nevedeli, že: 1. hodnosti v cirkvi spojené sú nie s rozkošmi, ale s trápením a nebezpečenstvom; 2. že to je od večnosti ustanovené, komu sa majú ony dostať.
  22. Kalich tu znamená toľko, jako trápenie.
  23. Pre ich ctibažnosť.
  24. Spasiteľ poukazuje na rozdiel, aký je medzi svetským a jeho kráľovstvom; v svetskom kráľovstve poddaní musia slúžiť vrchnostiam, a v cirkvi vrchnosti poddaným. Preto i pápež nazýva sa: sluhom u sluhov Božích.
  25. Gr.: veľkým, predstaveným.
  26. [SúP]: Mk 10, 35–45.
  27. [SúP]: Mk 10, 46–52; Lk 18, 35–43.